História obce Beša

   Kataster obce Beša je bohatý na mimoriadne archeologické nálezy. Okrem hromadného nálezu bronzov z mladšej doby bronzovej tu boli objavené aj rímsko - barbarské sídliskové nálezy.



   Prvá písomná zmienka obce Beša pochádza z 5. júla 1292 a je svedectvom ostrihomskej kapituly o určitej majetkovej zámene medzi synmi komesa Andreja a viacerými členmi kresťanských Kumánov z Moraviec. Obec Beša sa v tomto dokumente objavuje ako "Bese", čo je aj v súčasnosti používaný maďarský názov obce. V listinách neskôr Beša vystupuje pod názvami Besse (rok 1298) a Besey (rok 1321). Obec Beša už od svojho počiatku bola administratívne začlenená do Tekova - Tekovská stolica neskôr Tekovská župa.



   Vzhľadom na dobré klimatické podmienky tohto územia, obyvatelia Beše sa oddávna živili prevažne poľnohospodárstvom a vinohradníctvom. V roku 1470 sa jej vlastníkmi stali Besseovci, neskôr patrila Farkašovcom, Dillesovcom, Hunyadiovcom a Klačianskym. Ani obec Beša sa nevyhla ničivým tureckým nájazdom, keď ju v roku 1573 spustošili Turci. V roku 1634 bola obec poplatná Turkom a obyvatelia slúžili ostrihomskému išpajovi Mustafovi, ktorý nechal vypáliť jednu časť obce.
   Najčastejšími priezviskami v obci Beša podľa daňového súpisu z roku 1570 boli Baraki, Vas, Szabó, Farkas, Kis, Olasz a Pásztor. Obec mala 6 domov. Podľa daňového súpisu z roku 1664 mala obec spolu 32 daňových poplatníkov, pričom platcami dane boli iba muži. Najčastejšie spomínanými priezviskami v obci podľa súpisu boli: Gábor, Nagy, Gál, Varga, Bajkai, Ördok, Vince, Pap, Tót, Koca, Bese, Diják, Bodor, Memes a Kis.
V rokoch 1600 až 1800, majetok mali v Beši, kde patrila aj Malá Beša a Ördög-kút (Čertova studňa) nasledovní občania: Taynay, More, Demeter, Lüley, Zavadsky, Custos, Pompos, Kálnay, Ágh, Szunyogh, Póka, Berchényi, Hunyadi, Kelecsényi, Csányi, Varga a Dilles. Podľa dokladu z roku 1744 medzi poddaných patrili: Michael Sólya, Gregorius Kreko, Andrej Šárovecky. Pred rokom 1848 patril tunajší majetok Žigmundovi Kelecsényimu a začiatkom 20. storočia Rafaelovi Kelecsényimu.
   V roku 1770 bol v obci postavený rímskokatolícky kostol zasvätený Sv. Anne. Prvá katolícka škola bola postavená v roku 1775, prvá kalvínska škola bola postavená v roku 1792.
   Cesta z Vrábiel do Nových Zámkov cez Bešu bola vystavaná provizorne v roku 1775, slúžila pre poštovú a osobnú dopravu. Do normálneho stavu t.j. vyštetovaná a vyštrkovaná bola v roku 1860.
   V roku 1871 sa v obci Beša našiel hromadný nález bronzových predmetov, ich kusov a bronzoviny. Boli objavené sekery s tuľajkou, dláto, nôž s platničkovitou rukoväťou, zlomky kosákov, ihlica s dvojkónickou hlavicou a dvoma prstencami na kŕčku, zlomok ihlice s "kuželovitou" hlavicou, zlomky bronzovej tyčinky, bronzový krúžok a kusy bronzoviny.
   V roku 1892 bol k obci Beša pripojený Setétkút (terajšie Jesenské), ktorý bol dovtedy samostatnou osadou. O tri roky neskôr - v roku 1895 bol v Beši zriadený notariát, ku ktorému patrili okrem obce Beša aj Pozba, Tehla, Lula a naskôr aj samostatné Jesenské.
   V roku 1902 boli pri hĺbení pivnice rodinného domu v strede obce objavené pozostatky kostry mamuta, ktoré pred zničením zachránil zakladateľ Slovenského národného múzea Andrej Kmeť, vtedajší prenčovský katolícky kňaz. Na dome je dnes pamätná tabuľa.



   V roku 1911 bolo v obci zriadené potravné družstvo, ktorého hlavnou činnosťou bol predaj každodenných potrieb, tabakových výrobkov a pohostinstvo. Potravné družstvo v tom čase vlastnilo 2 budovy a malo ročný obrat cca 200 tis. Kčs. O 18 rokov neskôr - v roku 1929 bola vybudovaná nová budova potravného družstva (dnešný hostinec).
   Prvé železničné spojenie v tomto okolí sa začalo vymeriavať začiatkom roku 1912, konečné práce traťového úseku Levice - Fedýmes nad Žitavou (dnešné Úľany nad Žitavou) boli dokončené a pre verejnú dopravu trať bola daná do prevádzky v roku 1914, pričom prvý vlak prešiel železničnou stanicou Beša dňa 25. septembra 1914. Železničná stanica Beša bola veľmi krátka, mala iba 240 m a všetky tri koľaje pojali len po 30 vozňov. Prestavba koľajišťa, doplnenie ďalšej koľaje a predĺženie všetkých koľají na 600 m bolo dokončené v roku 1936. 7. mája 1937 bola dokončená a daná do prevádzky vodáreň.
   V roku 1914 vypukla I. svetová vojna, ktorá trvala 4 roky. Počas I. svetovej vojny zahynulo 9 našich občanov: Ján Magyar, Jozef Kreko, Jozef Pišta, Ján Hambalík, Alexander Szabó, Ondrej Kálnay, Ladislav Bahík, Ladislav Kálnay a Ján Federics. Po skončení vojny ktorú Rakúsko-Uhorsko s Nemeckom prehralo, došlo k rozpadu monarchie a vzniku Československej republiky, ku ktorej bola pričlenená aj obec Beša.
   V roku 1920 obec dostala oficiálny názov Beša, ktorý sa používa dodnes. Predtým používala pomenovanie Bese, Besse, Barsbese a Tekovská Beša.
Rok 1921 bol charakteristický hromadným príchodom nových obyvateľov do obce. Na bývalom majeri Kulantov sa usadili prisťahovalci slovenského pôvodu od Banskej Bystrice, a to z obci Strelníky, Poniky a Povrazník. V časti obce Setétkút to boli kolonizátori slovenského pôvodu z okolia Liptovského Mikuláša. K majetku sa dostali na základe pozemkových reforiem z rokov 1919 až 1920 ako aj vnútornej kolonizácie, ktorej úlohou bolo osídliť najmä pohraničné oblasti republiky s redším osídlením, ale aj osídliť málo zaľudnené oblasti Podunajskej nížiny a iných oblastí. Vďaka kolonizácii bolo možné kúpiť kvalitnú pôdu, samostatne hospodáriť a zabezpečiť si tak primerané živobytie s možnosťou získania rôznych štátnych najmä daňových úľav.
V roku 1926 dochádza k osamostatneniu časti obce Setétkút, ktorá je následne premenovaná na Jesenské.
V roku 1934 Ondrej Sztreda nad kopcami pri orbe našiel okolo 200 kusov rôznych predmetov, medzi ktorými bol aj malý čakan, ihla na pletenie, dve polovice náramku, jedna prevŕtaná guľa a iné veci.
V rokoch 1936 až 1937 bola rímskokatolíckymi veriacimi vybudavaná nová farská budova, ktorá sa nachádza v tesnej blízkosti kostola Sv. Anny.
   V septembri 1938 bola v Československej republike vyhlásená všeobecná mobilizácia a v mesiaci novembri na základe Viedenskej arbitráže južná časť Slovenska bola odčlenená pre Horthyovské Maďarsko, ku ktorému patrila aj Beša. K obci Beša bolo opätovne pričlenené Jesenské. Toto obdobie trvalo 6 rokov a za ten čas sa v obci vybudoval terajší pomník padlých a objekt obvodného notárskeho úradu aj s bytovou jednotkou (dnešný obecný úrad).
   V roku 1939 vypukla druhá svetová vojna, do ktorej v roku 1941 bolo zapojené aj Maďarsko. Aj z našej obce narukovalo niekoľko mužov, z ktorých žiaľ 11-ti sa nevrátili. Boli to Bahík András, Bahík József, Csajági János, Hladicsek Ferenc, Magyar József, Szabó Ernö, Varga József, Predajniansky Ondrej, Potančok Matúš, Húber Elemér a Kósa Sándor. V auguste roku 1944 Američania zhodili bomby, ale tie našťastie dopadli mimo obec, do poľa. V jeseni 1944 prišli do obce maďarskí vojaci, ale týchto po krátkom čase vystriedali nemeckí vojaci, ktorí tu mali aj poľnú nemocnicu. Nemci tu boli do 27. marca 1945, kedy bola Beša oslobodená Červenou armádou. Tu treba spomenúť, že zimná frontová línia bola pri Hrone a 3 mesiace neboli žiadne boje. Zahájením útoku Sovietskej armády boje sa dostali aj do našej obce, pri ktorom 4 domy vyhoreli, v uličných bojoch viac sovietskych tankov bolo vyradených, ale pritom front našou obcou rýchle prešiel a nastal tak očakávaný a vytúžený mier. Určitou zaujímavosťou je, že v našej obci mal svoj hlavný stan aj maršal Malinovskij.
Po druhej svetovej vojne sa od obce na krátky čas odčlenilo Jesenské, ale už koncom 40. rokov 20. storočia bolo opäť pričlenené k obci Beša a premenované na časť Jesenské Údolie.
Mimoriadne významnou udalosťou bolo zavedenie elektrickej energie, pričom prvýkrát v obci zasvietilo elektrické svetlo 9. júna 1949. Ďalším významným míľnikom pre obec bolo to, že Beša dostala obvodného a zubného lekára, čím sa návštevnosť obce v značnej miere zvýšila.



   Koncom 40. rokov dochádza k prudkému rozvoju spoločenských aktivít. Dôkazom toho bol rok 1949, v ktorom bol založený futbalový klub Sokol Beša a taktiež bolo dané do prevádzky aj štátne kino.
V roku 1950 sa začala nová éra v poľnohospodárstve, keď bolo založené jednotné roľnícke družstvo. Bola to menšia časť roľníkov, najmä z osady Kulantov, ktorí začali spoločne hospodáriť. Až v roku 1957 na nátlak vtedajších orgánov okresu Šurany, zapojením širokého počtu organizačných pracovníkov vytvorilo sa u nás, ako aj v ďalších obciach okresu celoobecné JRD. Toto už bolo životaschopné družstvo a dosahovali sa priaznivejšie výsledky. Vybudovali sa nové hospodárske objekty, kancelárie, sklady obilia a iné. Od roku 1975 sa k bešianskemu družstvu pričlenili Jesenské, Tehla, Lula a Iňa. Možno povedať, že toto mohutné družstvo dosahovalo v rámci okresu dobré výsledky. V oblasti obchodu mala obec jednu družstevnú zmiešanú predajňu, hostinec a súkromné mäsiarstvo. Počas existencie dedinského spotrebného družstva bola zriadená predajňa textilu a staničný bufet. K dedinskému spotrebnému družstvu patrili ešte obce Horný Pial, Pozba, Beleg (dnešná časť Podhájskej) i Jesenské. Dedinské spotrebné družstvo bolo v činnosti 3 roky a potom fúziou bolo začlenené do Jednoty ĽSD Šurany. V roku 1960 bolo vybudované nákupné stredisko, kde je umiestnená potravinárska a priemyselná predajňa. Bývalá zmiešaná predajňa bola pričlenená k hostincu a vykonala sa prestavba budovy. V roku 1962 si občania svojpomocne vybudovali predajňu textilu a mäsa. Na základe požiadavky občanov v časti Kulantov bol ešte v tom istom roku zriadený bufet.
   V roku 1963 si veriaci reformovanej cirkvi na mieste bývalej budovy obecného a notárskeho úradu postavili kostol. O tri roky neskôr v roku 1966 ku kostolu pribudla aj veža. V rozvoji obce a budovaní potrebných zariadení sa pokračovalo naďalej. V roku 1966 bola vybudovaná jednoposchodová škola a štvorbytová učiteľská budova. Sem bola umiestnená slovenská a maďarská škola. Maďarská škola z dôvodu nedostatku detí bola v roku 1978 zrušená. Namiesto nej bola do budovy presťahovaná materská škola, ktorá bola zriadená začiatkom 50-ich rokov. Ďalšou stavbou bol športový areál, kde je futbalový štadión, športový objekt s krytým hľadiskom, ktorý bol vybudovaný v roku 1974. Koncom sedemdesiatich rokov 20. storočia - 1. novembra 1979 bolo dané do užívania moderné zdravotné stredisko s ambulanciou obvodného, zubného a detského lekára, ku ktorému bola vybudovaná aj dvojbytovka pre lekárov. Začiatkom osemdesiatych rokov, v roku 1982, sa vybudoval moderný dom smútku vybavený mraziacim boxom. Poslednými veľkými projektami v obci boli stavba kultúrneho domu v roku 1988, zavedenie pitnej vody v roku 1996 a plynofikácia obce v roku 1998.
Otázka osamostatnenia Jesenského Údolia bola opäť aktuálna začiatkom 90. rokov 20. storočia. Po referende, ktoré sa konalo v obci Beša dňa 12. júla 1991 a v samotnom Jesenskom Údolí 10. októbra 1991 sa dňom 1. februára 1992 Jesenské Údolie definitívne osamostatnilo od obce Beša.
   Začiatkom 21. storočia až po súčasnosť dochádza v obci k investičnému útlmu. Všetky investície boli smerované najmä na udržiavanie už vybudovaných zariadení v obci. Ako svetlé výnimky možno uviesť výstavbu autobusovej zastávky "Beša - Jednota", výstavbu drevenej zvonice a obnovu pomníka v strede obce, to všetko zrealizované v priebehu roka 2007.


  
Od roku 2010 v obci prebehla rekonštrukcia viacerých obecných budov. Vymenili sa okná na kultúrnom dome, škole, opravili sa chodníky, rekultivoval sa obecný park.

Zdroj: Václav, K. 2013. Beša - Bese, Monografia obce. Obec Beša : 2013, AG Aldox, Levice. Vyd. 1. ISBN 978 809 715 4776. Preklady: PhDr. Béla Hajtman. Publikácia je realizovaná s finančnou podporou úradu vlády SR - Program a kultúra národnostných menšín 2013. Autori projektu: Miroslav Černák, Mgr. Peter Varga.